Keď sa začalo svetom šíriť nebezpečenstvo menom koronavírus, vyzeralo to hrozivo. A hrozivé to samozrejme nakoniec aj bolo. Aký bol len koronavírus malý a aké pritom dokázal napáchať škody! Nemusím tu určite siahodlho popisovať, čo všetko sme za pandémie museli alebo naopak nesmeli, nemusím určite pripomínať, aké opatrenia sa v súvislosti s pandémiou robili a ako často sa táto menila takou rýchlosťou, že sa na ne niekedy ani nedalo reagovať. Za pandémie sme jednoducho často žili v úplnej neistote. V ktorej bolo isté iba jediné. Že sa tu šíri neviditeľný nepriateľ, proti ktorému sa musí bojovať. A aj keď ľudstvo robilo všeličo, dlho ten boj nebol víťazný.
Nakoniec sme pandémiu prekonali. Našťastie. Ale to neznamená, že sme nad koronavírusom zvíťazili. Len sme dosiahli väčšiu imunitu a nové mutácie zoslabli, takže sa dnes už žiadne drakonické opatrenia proti tejto infekcii nerobia. Ale koronavírus tu je stále a zjavne ešte nepovedal posledné slovo. A tak je často naďalej potrebné vedieť, či sme sa práve ním nenakazili. Pretože aj dnes je potenciálne nebezpečný, aj dnes by nás mohol ohrozovať.
A ako sa proti nemu chrániť? Samozrejme hlavne tým, čo sme sa naučili za pandémie. A dôležité je aj to, aby sme v čo najväčšej miere zabránili jeho šíreniu. A k tomu potrebujeme vedieť, či ním sme alebo nie sme nakazení. A to vieme určite jedine vtedy, keď sa necháme testovať. Alebo keď sa otestujeme sami, čo je samozrejme tiež možné. Pretože sú aj dnes dostupné antigénové testy, vďaka ktorým ktokoľvek kedykoľvek zistí, ako na tom je. Mnohí ľudia už majú pandémiu za niečo, čo zmizlo v prepadlisku dejín. Ale tak tomu nie je. A tak určite nie je na škodu, keď aj dnes antigénne testy máme av prípade potreby používame. Pretože keď vieme, že sme dostali koronavírus, môžeme brániť jeho šíreniu. A zvýšiť tak nádej na to, že už sa jeho pandémia nikdy nevráti.